ALBERTO MORAVIA: AUGUSTÍN

            Dej románu Alberta Moraviu (1907-1990) Augustín sa odohráva počas letných prázdnin, ktoré trávi dospievajúci trinásťročný Augustín so svojou matkou, príťažlivou vdovou, pri mori. Próza je malým veľdielom o sexuálnom prebúdzaní. Augustín je čistý, nevinný chlapec, až naivný, veľmi citlivý. Miluje svoju matku, ktorá je pre neho stelesnením krásy. Je hlboko otrasený, keď pozvaný na výlet v člne na more sa stane svedkom matkinej ľúbostnej historky s neznámym mládencom.

            Vtedy, keď ju pozoruje, akoby sa z nej stala celkom iná žena. Nielen v spôsobe svojho vyjadrovania, ktorému nechýba dvojzmyselnosť, zaliečanie i koketné provokovanie. Ale v celej osobnosti. A keď v priezračnej vode chlapec vidí, ako sa dve telá zmietajú jedno vedľa druhého, narážajú na seba, je pohoršený a zhnusený. A ešte viac, keď matka vyjde z vody a nevedomky sa dotkne synovho tela - Augustín z neho cíti akési neznáme živočíšne pulzovanie. Zrazu mu pripadá, akoby sa celé tie týždne s Augustínom ustavične nudila. Akoby s ním trávila čas len preto, lebo nemala naporúdzi lepšiu spoločnosť. Pripomenulo mu to jednu udalosť z detstva, keď bol na tanečnom večierku u známych. Bola tam aj jeho sesternica, ktorá pri prvých kolách, nešťastná, že po ňu neprišiel nijaký tanečník, dva razy pristala na to, že pôjde tancovať s Augustínom. Tancovala však bez vôle, s otrávenou, pretiahnutou tvárou. Napriek tomu ju šiel Augustín pozvať do tanca aj do tretice. A bol ohromený, keď videl, ako sa zrazu usmiala, vyskočila a náhlivo si oboma rukami prihladila sukňu. Lenže namiesto toho, aby zamierila k jeho vystretým rukám, obišla ho a kráčala k mládencovi, ktorý ju ponad Augustínove plecia posunkom vyzval do tanca. Celý výjav netrval dlhšie ako päť sekúnd a zrejme okrem Augustína si nikto nič nevšimol. Nesmierne to však Augustína pokorilo a jemu sa zdalo, akoby všetci videli jeho potupu.

            Epizóda i matkino čudné správanie po nej vážne a v podstate definitívne narušili dovtedy rýdzi, ničím nezaťažený vzťah medzi matkou a synom. Chlapec, vyvedený z miery novou skúsenosťou, túži z blízkosti dvoch milencov uniknúť. Dostane sa do partie výrastkov a povaľačov z pláže Vespucci, medzi ktorými hľadá zúfalo nejaký oporný bod a tu sa aj po prvý raz vo svojom živote konfrontuje s vlastnou sexualitou.

            Chlapci mu radi a bez ostychu vysvetlia, čo sa udialo medzi jeho matkou a jej milencom, predbiehajú sa v tom, aby citlivému Augustínovi s príslušnou dávkou neúctivosti, vulgárnosti a oplzlosti ozrejmili dovtedy neznáme a pre neho ťažko stráviteľné veci. Niektorí z partie sú homosexuálne orientovaní a keď Augustín zažije prejavy pozornosti z ich strany a pochopí, čo sa od neho chce, je ešte viac dezorientovaný a ponížený. Túži zo zlej spoločnosti uniknúť, ale jeho zhnusenie nie je silnejšie ako temná príťažlivosť, ktorá ho púta k bande.

            Navyše toľké neúctivé reči tak narušili jeho vzťah k matke, že všetko na nej sa mu bridilo. Bude ju môcť ešte ľúbiť a pritom vedieť to, čo vie? Keby tak mohol zabudnúť na to, čo sa počas niekoľkých týždňov dozvedel a čo si napriek mnohým nejasnostiam vyskladal. Keby sa tak mohol znova naučiť všetko, ale bez pocitu hanby a poníženia, prirodzeným a bezbolestným spôsobom, ktorý určite musel jestvovať a po ktorom nejasne túžil. Hmlisto si uvedomoval, že dňom, kedy vstúpil na pláž Vespucci, zároveň vstúpil do obdobia búrlivých problémov a duševných útrap, ale nevedel, kedy sa z neho dostane.

            Mal ešte iných kamarátov, s ktorými trávil začiatok toho istého leta. Ale keď si predstavil, že by sa mal k nim vrátiť, akí bezfarební sa mu zrazu zdali! Slušne vychovaní chlapci, hrajúci sa nudné hry, usmerňovaní napomenutiami rodičov! Aké suchopárne boli ich reči o škole, o zbierkach známok, o dobrodružných knihách. Nová skúsenosť ho už celkom zmenila a nevedel si predstaviť návrat späť.

            Román bol napísaný v roku 1945 a autor zaň dostal svoju prvú literárnu cenu. Stále je však aktuálny v poukázaní na veľkú mieru zodpovednosti dospelých ľudí za vývoj mladého človeka v procese dospievania. A je tiež pozvaním k vnímavému pochopeniu prežívania v tomto zložitom období.

(zdroj: MORAVIA, A. 1998. Augustín. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1998. ISBN: 80-2200-908-5)